Milan Hodža sa začal novinárčine venovať v roku 1896 počas štúdia na
Právnickej fakulte v Budapešti. Po vstupe do miestneho Slovenského
spolku nadviazal spoluprácu so Slovenskými listami v Ružomberku, s
časopisom Hlas Vavra Šrobára a Pavla Blahu a s peštianskym časopisom
Abendblatt.
V roku 1900 sa stal redaktorom a administrátorom Slovenského denníka -
slovenskej verzie grajciarového denníka peštianskeho tlačiara Viktora
Szekélyho. O rok neskôr však Slovenský denník pre nedostatok finančných
prostriedkov zanikol.
Vďaka finančnej pomoci Československej jednoty pražskej začal 4. júla
1903 Hodža vydávať Slovenský týždenník, ktorý zakrátko začal vychádzať v
náklade 14.000 výtlačkov, čo bol najvyšší náklad z vtedajších
slovenských časopisov.
Od začiatku vydávania týždenníka mal Hodža na zreteli, aby boli články v
ňom blízke širokým ľudovým vrstvám. Spolu s ďalšími predstaviteľmi
mladej generácie hlasistov formoval aj na stránkach týždenníka
progresívnejšie krídlo slovenskej politiky. Na obsahu týždenníka sa
okrem Hodžu podieľali Jozef Matuškovič, Dušan Porubský, Milan Lichard,
Jozef Šimko či Juraj Novák.
Vydávanie týždenníka neskôr prevzal Budapeštiansky nakladateľský spolok.
Po roku 1918, teda po vzniku prvej Československej republiky (ČSR), sa
týždenník z Budapešti presťahoval najprv do Martina a neskôr do
Bratislavy, kde do decembra 1938 vychádzal ako orgán agrárnej strany.
Politickú kariéru začal Hodža ako poslanec (1905-1910) uhorského
parlamentu. Patril k agrárnemu krídlu Slovenskej národnej strany (SNS), v
ktorej od roku 1906 pôsobil ako podpredseda. Snažil sa o vytvorenie
vlastnej agrárnej strany, ale jeho snahy prerušila prvá svetová vojna
(1914-1918).
V roku 1919 založil Slovenskú roľnícku jednotu, z ktorej sa neskôr
vytvorila Slovenská národná a roľnícka strana. Po vzniku Republikánskej
strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, do ktorej sa zlúčili
agrárne strany vtedajšej ČSR, sa v roku 1922 stal podpredsedom jej
slovenského výkonného výboru, Slovenskej roľníckej jednoty.
Po vzniku prvej ČSR pôsobil najprv ako splnomocnený zástupca
československej vlády v Budapešti. Od roku 1919 viedol viaceré
ministerstvá: ministerstvo zjednotenia zákonov a organizácií
(1919-1920), ministerstvo poľnohospodárstva (1922-1925), školstva
(1926-1929), krátko aj ministerstvo zahraničných vecí (december
1935-február 1936). Najvýznamnejšiu politickú funkciu, post predsedu
československej vlády, zastával v rokoch 1935-1938.
Po Mníchovskej dohode (1938) a odstúpení pohraničných oblastí ČSR
Adolfovi Hitlerovi jeho vláda po 22. novembri 1938 podala demisiu. Hodža
emigroval do Švajčiarska, istý čas strávil vo Francúzsku a potom v
Spojenom kráľovstve, kde ho v novembri 1940 Edvard Beneš vymenoval za
podpredsedu Štátnej rady.
Nezhody s Benešom v otázkach povojnového usporiadania ČSR ako aj značné
zdravotné problémy prinútili Hodžu v roku 1941 odísť do Spojených štátov
amerických (USA).
Milan Hodža, ktorý patril k prvým priekopníkom myšlienky európskej
integrácie, zomrel 27. júna 1944 v americkom meste Clearwater.
Jeho pozostatky previezli do Chicaga, kde ho pochovali na Českom
národnom cintoríne. Vo svojej poslednej vôli však vyjadril želanie, aby
ho pochovali na Slovensku. To sa podarilo až po 58 rokoch od jeho
úmrtia.
Rakvu s jeho telesnými pozostatkami i jeho manželky (Ireny Hodžovej rod.
Pivkovej) priviezol slovenský vládny špeciál z Chicaga do Bratislavy
25. júna 2002. O dva dni neskôr, 27. júna, za účasti štátnych
predstaviteľov, ich uložili do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v
Martine.